ZAČIATOČNÍKOM
Na začiatku treba poznamenať, že niektoré texty sú tu použité od starších autorov alebo vytiahnuté z dostupnej odbornej literatúry. Uverejnené state sú výhradne mojim subjektívnym názorom. V prípade, že sa s niektorými nezhodujete, pokojne sa mi ozvite. Prekonzultujeme ich, a uverejníme prípadnú opravu.
Tu je pár rád, ktoré by zaujali určite aj mňa keď som začínal, a ako to už medzi chovateľmi chodí, nie každý mi bol ochotný pomôcť. Ale našlo sa mnoho solídnych priateľov, ktorí boli ochotní podeliť sa o zaujímavé rady. Postupne sa táto kapitola bude dopĺňať. Ochotne však poradím vo všetkom čo budem vedieť na adresách alebo číslach, ktoré nájdete v rubrike KONTAKTY.
Krátko z histórie
Poštové holuby boli odjakživa spoločníkmi kráľov, ktorí ich využívali na rýchle spravodajstvo medzi sebou. Do Európy prišli ako väčšina domestikovaných holubov, z Orientu. Čoskoro však ich schopnosť rýchlo sa vrátiť na domáci holubník zapálila plamienok ľudskej súťaživosti a z užitočnej záľuby sa stal šport so všetkým čo k tomu patrí. Za kolísku moderného poštového holubiarstva považujeme dodnes krajiny Beneluxu a Nemecko. Písali sa posledné roky devätnásteho storočia. Chov holubov bol vtedy zábavou chudobných, najmä baníkov (Belgicko, nemecké Porýnie a u nás vtedajšie Ostravsko a Opavsko) a do dnešných čias sa v týchto regiónoch môžeme stretnúť s mnohými majstrami holubárskeho kumštu. Významnú úlohu mali holubí „špióni“, ktorí počas druhej svetovej vojny prelietavali ponad nepriateľské územie s fotoaparátmi na prsiach a takto informovali o situácii na zemi. V čase mieru využívali služby holubov aj poštové úrady (ešte donedávna fungovala holubia pošta vo Švajčiarsku). Dnes už sa však s využitím holubov na iné ako športové účely stretneme len zriedka. Trebárs niektoré nemocnice ich stále využívajú na transport krvi, pretože sú rýchlejšie ako sanitky stojace v dopravných zápchach.
Kým začneme
Skôr kým začnete chovať holuby, mali by ste vziať v úvahu niekoľko faktov. Nebudem spomínať priestorové podmienky. Každému z nás je jasné, že holúbky sú živé tvory a svoje miesto skrátka potrebujú. Poštové holuby sú časovo, aj finančne pomerne náročný šport. Ale ja tu nechcem hovoriť o peniazoch. Pozrime sa na celkom prozaické záležitosti. Holubárstvo je vecou dobrého pozorovateľského talentu, chovateľského citu, disciplíny, ochoty stráviť nejeden víkend v nasadzovacom stredisku či vstávať veľmi skoro ráno kvôli tréningu alebo preletu našich operených pretekárov. A to je len zlomok toho čo Vás pri holuboch čaká. Je to naozaj drina, ale verte mi, nič nie je krajšie ako pocit, keď starostlivo pripravíte holuby na preteky a oni Vás odmenia víťazstvom. Vlastne je. Najkrajší pocit je, keď sa tak ráno postavíte s kávičkou na dvor a vidíte ako kŕdeľ usilovne trénuje a preletuje ponad Vás. To je naozaj sila!!! No a keď Vás priatelia tľapkajú pri vyhodnocovaní
pretekov s úctou po pleciach, a iní len závistlivo hľadia z rohu, máte pocit, že Vám patrí celý svet. Človek je proste tvor súťaživý a ako hovorí jeden môj kamoš „Len víťaz je snom dám.“ A o ne nám predsa ide. Alebo nie?
Holubník
Pri stavbe holubníka dbajte hlavne na to aby bol praktický a jeho obsluha bola pohodlná. Pozornosť treba venovať tomu aby bol holubník svetlý, presvietený slnkom, vzdušný (bez zápachu z trusu a prachu), úmerne priestorný počtu chovaných holubov a dostatočne zabezpečený proti vniknutiu dravcov a hlodavcov. Orientácia vletových otvorov alebo okien by mala byť na východ, juh, juhovýchod alebo juhozápad. Sever nie je najšťastnejšou svetovou stranou, ale nemôžeme povedať, že holuby z takéhoto holubníka sú neúspešné. Je veľmi praktické zhotoviť prednú stenu z pletiva, prípadne s možnosťou zasklenia na zimné obdobie, obvodové steny z dreva a strechu z pálenej škridly. Všetko záleží len na Vašich možnostiach. Dôležitou súčasťou je aj množstvo priestoru, ktoré sme holubom schopní poskytnúť. Podľa neho si môžeme vyrátať aký veľký kŕdeľ budeme môcť vlastniť. Veľmi často sa aj u skúsených chovateľov stretávam s preplnenými holubníkmi. To je cesta, ktorá sa dá nazvať samovražednou. Ňou sa prosím nikdy neuberajte! Vzorec na výpočet obsadenosti holubníka je u každého trochu iný a nedá sa povedať, že by bol striktne daný. Vo všeobecnosti však platí, že na jeden pár holubov by sme mali mať cca
V blízkej budúcnosti tu nájdete témy:
Kŕmenie:
Genetika:
Odchov:
Evidencia v chove:
Pretekanie:
Výstavy:
Výkonný versus štandardný holub:
Holuby chcem iba pre zábavu:
Zdravie holubov:
Komentáře
Přehled komentářů
Pan Sliz, a cudujete sa tomu ? ... a konieckoncov, aku diskusiu ocakavane od chovatelov, ktori nemaju sajn o genetike (cest vynimkam) ? Mnohi sa pustili cestou odchovat co najviac, poriadne vyskusat, pretriedit, ... a najlepsie si ponechat. Ze to nie je ekonomicke ? ... nevadi. Ani sposob, zalozeny na vedomostiach z genetiky a slachtitelstva nie je lacny, aj ked mozno vzrusujucejsi. A TEN CAS UTEKA TAK RYCHLO !
Re: genetika-dedičnosť
(Ján Bučo, 14. 3. 2007 20:15)
Milý Kamil,
Genetika funguje vždy. U PH takisto ako všade inde. Len naše nároky sú tak vysoké, že nie vždy sa to proste podarí. Nemusíš mať kvantá holubov aby si bol majster, len pri väčšom počte je lepšia možnosť výberu.
Očná teória má svojich priaznivcov a odporcov. Ja sa ňou nijako neriadim. Pre mňa je hlavným výbercom kôš. Ale nikomu ju neberiem. Ako hovoria Česi: Na každom šprochu, pravdy trochu.
Zdravotný stav, pokiaľ chceš byť úspešný, musí byť vždy na sto percent.
Pri´ťažkom počasí aj skúsení borci so zlatým srdcom strácajú silu, lebo ich proste vyčerpáva. Veď si skúsme zabehať v úpeko alebo daždi my.
Rád s Tebou podiskutujem na ICQ alebo na skype. Info najdes v KONTAKTY. Jano
genetika- dedičnosť
(Kamil Slíž, 14. 3. 2007 8:48)
pekný deň,
bol , by som veľmi rád ak by sa dala viesť diskusia o genetike, ktorá je u PH doslova žiadna. Preto sú u nás chovy (farmy) a čaká sa na náhodu, že z toho velkého množstva sa každý rok niečo vydarí.Len dnes je chov PH už nie hobby, ale ohromný biznis.
Druhá otázka je teória očí. Aj keď je okolo toho veľa rečí (jalových), ale predsa natom niečo bude. Žiaľ nenašiel som chovateľa s vlastným názorom, skôr sú to len prebraté teórie.
Zdravotný stav musí byť skoro 100%-tný. Skôr chovatelia aj úplne špičkoví majú vážne problémy,že pri ťažkom počasí holuby strácajú bojovnosť a nezabojujú a nevedia sa vrátiť. Celý svet obdivuje holuby ktoré sa aj po niekoľkých rokoch vracajú domov a v Belgicku im vravia, že sú to holuby so zlatým srdcom.
To je zatiaľ všetko Kamil.
Genetika
(Daniel Krajcik, 24. 3. 2007 14:00)